MIGASS
-
 niečo o CO2
- základné informácie
- Oxid uhličitý je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka. Jeho sumárny chemický vzorec je CO2. Je bezfarebný, nehorľavý, málo reaktívny, ťažší než vzduch. Aj keď nie je jedovatý, je nedýchateľný!
- Pod tlakom (vo fľašiach) je v kvapalnom stave, pri teplote -78,48°C sublimuje (suchý ľad). Jeho kritická teplota je 31°C a kritický tlak je 7,39 MPa. Z tohto dôvodu musí byť ventil fliaš výbavený tlakovou poistkou.
|
-
 (ne)bezpečné množstvo
porovnanie limitov CO2 & CO - CO2 nie je CO (niekde, niekedy a často sa zamieňa) a už vôbec nieje kyslík. Aj keď nie je jedovatá, je nedýchateľná, a v koncentrácii 5000 ppm (čiastok z milióna) môže byť človek vystavený maximýlne 8 hodín. Nebezpečná hranica CO (oxidu uhoľnatého) je už 50 ppm, čo by mal signalizovať alarm každých 20 sekúnd. Excelovskú tabuľku na výpočet a porovnanie si môžete stiahnuť z linku: https://drive.google.com/file/d/0Bw8G_0JLo6dQUTNxNk1rX1B3TGM/view
|
CO2 využitie
- - surovina pre chemickú výrobu
- - ochranná atmosféra pri zváraní ocele
- - pri výrobe perlivých nápojov
- - náplň snehových hasiacich prístrojov
- - chladiace médium (suchý ľad)
- - hnací plyn a ochranná atmosféra pre potravinárske účely
|
-
 vplyv globálne otepľovanie
- Ročné vulkanické aktivity dodávajú do ovzdušia Zeme približne 130 až 230 Tg (Gt), čo predstavuje rádovo len 1 až 2 % produkcie CO2 ľudstvom. Nárast CO2 v ovzduší je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania, je spôsobený hlavne spaľovaním fosílnych palív a úbytkom lesov. Našťastie, veľké množstvo je fixované fitoplanktónom, ktorého však so stúpajúcou teplotou intenzita fotosyntézy klesá.
|
CO2 a klimatizácie
K roku 2018 má klimatizaci přibližně 8 % lidí z 2,8 miliard obyvatel nejteplejších oblastí planety, což je přibližně 1,6 miliard klimatizačních jednotek.[10] I přesto jsou tato zařízení velkou zátěží pro elektrické sítě měst a životní prostředí.[11] V teplých oblastech klimatizace představují v odběrových špičkách až 70 % celkové spotřeby elektřiny.[11]
Klimatizace se v městech podílí na vytváření horkého vzduchu, ohřívá své blízké okolí, prohlubují problém městských tepelných ostrovů. Lidem, kteří si klimatizace nemohou dovolit, klimatizace zhoršují životní podmínky. Za rok 2016 vypouštěly všechny klimatizace skrz svou spotřebu do ovduší 100 milionů tun oxidu uhličitého.[12]
Čo je však ešte horšie, klimatizácia nezbavý miestnosť od vydýchaného CO2. Ak sa vzduch nevymení za čerstvý (vonkajší, prehriaty aj od susednej klimatizácie) vysoký obsah CO2 spôsobí malátnosť , až bolesť hlavy.
Skôr ako klimatizáciu by mala domácnosť obsahovať rekuperačnú jednotku vduchu a tak udržať príjemné prostredie či cez deň, tak aj v noci. Tento systém je možno náročnejší ale ušetrí veľké množstvo energie. Má účinnosť až 60 – 80% a máte vzduch s minimom CO2.
